Poznáte slová Veľkého poverenia z 28. kapitoly Matúšovho evanjelia (v. 19 – 20): „Choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy…!“
Znie to tak veľkolepo a zasahujúco celý svet! Ráta sa za činenie učeníkov, aj keď sa momentálne venujem len jednému človeku? Možno si v období, kedy nevedieš skupinku dievčat/chlapcov z tvojej mládeže či tvojho okolia. Môžu za tým byť rôzne okolnosti a môže to byť stav krátkodobý, kým nejaká skupinka vznikne a zorganizuje sa (napr. po príchode do nového mesta) alebo to súvisí s práve aktuálnym obdobím pandémie.
Prvé kroky učeníčky
Všetko tieto okolnosti chápem a musím Ti povedať, že v mojom živote je tento „bez skupinkový čas“ dlhodobejšou záležitosťou. Odkedy som uverila v Pána Ježiša, zámerne a pravidelne sa mi venovala moja spolužiačka Sandy, cez ktorú som uverila. Vtedy sme to ešte nevolali vzletným názvom „mentoring“, avšak dodnes viem a čerpám z toho, ako veľmi ma tento zámerný čas stretávania s ňou ovplyvnil.
Sandy si na mňa nachádzala čas, pozývala ma k sebe domov alebo so sebou na nákup. Často odpovedala na moje rôzne otázky a viedla ma do Božieho slova a spolu sme práve tam odpoveď hľadali. Sandy si pamätala veci, s ktorými som sa jej zverovala, modlila sa za mňa a spätne sa pýtala na posun v daných oblastiach.
Pre jej vyťaženosť sa mi však nevenovala neustále a veľa výziev som si musela prebojovať sama – do čoho ma ona povzbudzovala. Nechala ma kráčať v prvých krokoch učeníčky Pána Ježiša, no zároveň bola vždy nablízku vypočuť môj plač, objať a modliť sa so mnou. Okrem tejto duševno-duchovnej stránky nášho priateľského vzťahu si pamätám, že ma vzala na skvelé miesta, kde som bola prvýkrát. Bola som s ňou napr. v prezidentskom apartmáne jedného „nóbl“ bratislavského hotela, ale aj v prírode obklopená Božím stvorenstvom. Videla som, aké veci má vo svojej izbe, aké knihy číta a ako sa správa, keď ju na ulici osloví bezdomovec.
Možno aj ty máš takúto osobu vo svojom živote. Skús sa rozpamätať na tvojej momenty s ňou či s ním. Ako ti ten človek ukazoval na Pána Ježiša? Ktoré stopy Božieho charakteru si na nej/na ňom videl? Môžeš sa zastaviť, zamyslieť, či rovno napísať správu danej osobe s krátkym poďakovaním za jej/jeho vplyv v tvojom živote.
Začína to pri jednotlivcoch
A môžeš urobiť ešte viac. Staň sa tým človekom pre niekoho ďalšieho. „Činiť učeníkov zo všetkých národov“ začína pri jednotlivcoch. Nezúfaj teda, že nemáš skupinku, určite máš vo svojom okolí aspoň jedného človeka, ktorý potrebuje osobnú starostlivosť a vedenie.
Modli sa za to, ku komu Ťa Pán Boh volá. Koho dáva do tvojho okolia, komu by si mohol takýmto vzťahom slúžiť? Pre mňa to pred vyše 7 rokmi bola Sandy. Aj vďaka nej som mohla porásť a dnes zo všetkého najviac odovzdávam to, čo mi ona ukázala.
Stretávam sa s ďalšími dievčatami, ktoré už urobili krok smerom k Bohu, no ešte potrebujú urobiť Pána Ježiša Pánom vo všetkých oblastiach svojho života, majú výzvy, otázky, no najmä hlad po poznávaní Pána viac a ja si veľmi užívam to, že sa o „moju pozornosť“ nemusia s nikým deliť a ja sa môžem v dané chvíle či hodiny venovať len im. Dáva im to pocit výnimočnosti, ktorú častokrát nezažili pri iných ľuďoch.
Čo môžeš urobiť ty?
Ako sa iným môžeš prakticky venovať aj ty?
- Pozvať k sebe domov, ukázať čo je vzácne pre teba.
- Darovať/požičať nejakú knihu na čítanie (resp. si ju čítať spolu a rozprávať sa o nej).
- Pýtať sa, za čo sa môžem modliť, zapísať si to a spýtať sa ako Boh v tejto oblasti konal.
- Vymyslieť zaujímavé miesto na výlet (môže byť mimo tvojho mesta, ale stačí aj špeciálne zákutie v meste, o ktorom málokto vie).
- Ísť spolu do kina alebo kaviarne.
- Ísť spolu do second-handu.
- Pripravovať spolu niečo pre niekoho iného (občerstvenie, piecť koláč, vyrábať vianočné darčeky, piecť vianočné pečivo a darovať ho seniorom v miestnom domove dôchodcov).
- Urobiť spolu nejakú dobrovoľnícku aktivitu (napr. venčiť psov z útulku, zbierať smeti v meste, kúpiť nejaký drobný nákup pre bezdomovcov, atď.)
- Mnoho iného čo bude baviť danú osobu, ale aj Teba. Príležitostí je veľa, stačí mať oči otvorené.
Odporúčam povzbudzovať tých, ktorých vedieš, k prekonávaniu vlastných limitov. Dávanie výziev je niečo, čomu nás učil aj Pán Ježiš a preto sa neboj pýtať odvážne otázky a povzbudzovať svojho učeníka k posunom. Možno to nebude príjemné, avšak keď to budeš robiť s citlivosťou a vedením Ducha Svätého, môže to posunúť daného človeka k odomknutiu potenciálu, ktorý sa v ňom skrýva.
Bonus na záver (to najpodstatnejšie!)
Nezabudni, že ty nemáš byť „bohom“ pre daného človeka. Daj si pozor, aby sa na teba príliš nenamotal, ale naopak, ani si ho neprivlastňuj. Je to Boží syn/Božia dcéra a ty môžeš mať len tú výsadu kráčať nejaký čas spolu s ním/ňou na jednej ceste. Snaž sa ukazovať celý čas na Pána Ježiša a nie na seba.
Nech ti sú mementom verše Apoštola Pavla z 1. listu Korinťanom: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast. A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast.“
