Neviem ako ty, ale ja patrím medzi tých, ktorí často zlyhávajú v plnení záväzkov. Minulý rok som si dal dva. Prvý bol, že zabehnem za rok 1000 km. Aj keď som sa snažil, tento cieľ som nesplnil. Druhý, že za rok prečítam celú Bibliu. Ani tento záväzok som nesplnil.
Ako sa cítim? Vôbec nie zle. A vieš prečo? Lebo som sa snažil. Neprestal som sa snažiť a aj keď som cieľ nesplnil, nevzdal som to. Mám asi 60 vymeškaných dní v pláne čítania a nie som ani v polovičke bežeckého plánu, ale nevzdal som to, pretože viem, že obidve veci sú pre mňa dobré. A že keď ich robím, pomáha mi to v tom, udržiavať sa fyzicky aj duchovne fit.
Pozor, nechcem tým vôbec povedať, že musíš začať behať, alebo že musíš prečítať Bibliu za rok. Len tým chcem povedať, že pokiaľ vieš, že niektoré veci sú pre teba dobré, nevzdávaj sa záväzku. Možno sa ti nepodarí dosiahnuť svoj cieľ, ale aspoň vieš, že ideš dobrým smerom a že si sa niekam posunul. A tiež možno zistíš, aká veľká výzva je pre teba realizovateľná a kedy si už prestrelil.
Všetko alebo nič
V minulosti som sa veľakrát vzdával záväzku príliš rýchlo. Asi nie som jediný, kto keď sa nedrží plánu na 100%, tak sa rýchlo vzdá. Hovorí sa tomu “ALL IN” stratégia. Buď berieš všetko, alebo nič.
Ako zmeniť tento prístup? Jedna z vecí, ktorá mi pomohla, bolo kázanie Timothyho Kellera o záväzku. Vypočuť si ju môžeš tu.
Absolútny záväzok
Keller hovorí, že je treba rozlišovať medzi absolútnou poslušnosťou a absolútnym záväzkom. Riadiť sa na sto percent vždy tým, čomu verím a čo považujem za správne, sa nedá. Sme ľudia. Robíme chyby a niekedy podvádzame vlastné ideály, samých seba, ale i druhých. To ale neznamená, že sa máme vzdať ideálov, ktorým veríme.
Verím, že telesné aj duchovné cvičenia prinášajú pre moje telo, dušu a ducha veľa dobrého a že tým môžem lepšie pomáhať druhým. Potrebujem načerpať, aby som mohol dávať. Keby som sa týchto ideálov vzdal, nemal by som odkiaľ čerpať a bol by som prázdny. A to je práve ten absolútny záväzok, ktorého sa snažím držať, aj keď nie vždy sa mi darí byť mu verný.
Ako hovorí Keller, byť absolútne zaviazaný znamená ochotu absolútne poslúchať. Práve táto ochota držať sa absolútneho záväzku je kľúčová. Krásne je to vidno na príklade materskej lásky. Matka sa voči svojmu dieťaťu správa tak, že sa absolútne drží záväzku, vie, že jej rolou a povinnosťou je starať sa o dieťa a táto potreba je pre ňu dôležitejšia ako jej osobné potreby. Podobne aj manželský sľub je absolútny záväzok milovať druhého za všetkých okolností. Aj napriek zlyhaniam a nedodržiavaniu toho sľubu vždy a za každých okolností je tento absolútny záväzok stále platný. A to robí manželský sľub krásny.
Predstav si, že by napríklad manželský sľub bol podmienený stratégiou “ALL IN”. Všetko alebo nič. Jedno zlyhanie, osočenie partnera, škaredé slovo, nespravodlivá výčitka, jedno klamstvo, atď. by malo znamenať, že manželský sľub už nemá zmysel, pretože bol porušený. Absurdná predstava, však?
A čo tvoje záväzky?
Čo tým chcem povedať? Že záväzky sú správne. Samozrejme, platí, že čím má pre nás daná hodnota väčšiu cenu, tak tým je záväzok dôležitejší. Tým viac záleží na tom, že sa ho treba držať absolútne. Ako kresťan verím, že medzi tieto hodnoty patrí láska k Bohu a ľuďom, potreba kontemplatívnej modlitby, hľadanie Božej vôle, štedrosť a pomoc núdznym. To sú moje priority. Ale do určitej miery verím, že Pánu Bohu robí radosť, keď sa starám o svoje zdravie, keď to nepreháňam s konzumáciou médií, keď študujem Písmo aj inú literatúru, atď.
Ktoré sú tvoje hodnoty, ktorým veríš, že má cenu sa im podriaďovať absolútne, že má zmysel pre ne vytvárať a obnovovať záväzky?
Jedna praktická rada na záver, pokiaľ nevieš, ako začať prioritizovať si hodnoty a záväzky. Mám rád chalanov, čo vytvorili diár Žurnál a v ňom nájdeš jedno praktické cvičenie, ako si prioritizovať hodnoty, ktoré sú pre teba dôležité a ktoré ti môžu pomôcť definovať si osobnostné ciele pre nový rok. Článok nájdeš tu:
