Čo si myslíš, si dobrý poslucháč?
Na základe čoho si odpovedal?
„Áno, lebo som tichý introvert?”
„Nie, lebo som extrovertný sangvinik?”
Nie je to to isté
Pri opätovnom čítaní knihy „The Listening Life” (Adam S. McHugh) som si znova uvedomila, že byť ticho a počúvať nie je to isté. Ako autor píše, počúvanie nie je to, čo robím, ak neviem, čo povedať. Ak využívam ticho, aby som so sebou vnútorne viedla debatu, chystala si stanoviská, názory, ktoré poviem druhej strane, tak potom nie som dobrý poslucháč.
Dobrá správa je, že sa to dá naučiť. Stojí to čas, energiu, ale stojí to za to! Pozrieme sa na to, ako kultivovať načúvajúce srdce. Ale ešte predtým zostaňme tu, vo fáze „zlého počúvania”. Aby sme sa mohli posunúť vpred, je dôležité identifikovať, pomenovať a možno aj priznať svoju vinu.
Ako byť zlým poslucháčom?
Netreba k tomu veľa. Postačí aj nedostatok motivácie.
Ak nebude mojím zámerom naozaj počuť druhú stranu, skôr či neskôr skončím v slepej uličke. Môže sa stať, že tzv. vypočutie druhého bude vlastne rozprávanie o mne.
- „Myslíš si, že to je niečo? No počkaj, keď ti poviem, čo sa stalo mne…”
- „To znie super. Ale o čom som s tebou naozaj chcel hovoriť…”
- „Aký si mal víkend? Lebo môj bol….”
- „To mi pripomína, že …”
- „Jéj, ja to mám rovnako! Minule.….”
- „Nehovoril si minulý týždeň, že….?
- „Čo si myslíš o…? Čo je tvoja obľúbená…? Prečo si…?”
- „Vďaka, že si mi to povedal. Teraz by bolo najlepšie, aby si…”
Toto neznamená, že takéto otázky nemôžem nikdy použiť. Dôležité však je, čo sa skrýva pod povrchom. Kladiem otázky ako dôkaz, že aktívne počúvam, a pritom ide skôr o vypočúvanie, kde sledujem vlastnú agendu? Chytám sa slov, viet, zážitkov druhej strany a „prirodzene” premostím k tým svojim? Informácie prefiltrujem cez svoje skúsenosti a snažím sa vnútiť moje riešenie problému? Alebo len nechám dohovoriť človeka, a spustím inú tému. Počujem, čo druhá osoba hovorí, alebo jej skutočne rozumiem?
Tak čo? Našiel si sa v niektorých z príkladov? Gratulujem k úprimnosti! Nie je príjemné priznať si chybu, priam až hriech voči druhej osobe. Úprimné vyznanie pred Bohom je však tým najlepším prvým krokom ku zmene.
Výzva pre teba
Čo tak si počas nasledujúceho týždňa na sebe viac uvedomovať svoje reakcie počas rozhovorov s ľuďmi doma, v práci, škole, na mládeži? Čo je tvoj predvolený režim (default mode)? Ako dlho vydržíš počúvať a po koľkých minútach ťa už vypína? V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, čo sa s tým dá robiť, aké sú základné princípy a spôsoby ako zostať v rozhovore naplno prítomný.
Fotografia: Aarón Blanco Tejedor/Unsplash
