Ako mnohí ďalší na Slovensku, v Európe i po celom svete, odkedy začala vojna, modlíme sa ako rodina za Ukrajinu. Modlíme sa za naších bratov a sestry, ktorí tam žijú a slúžia, za ich bezpečie, za bezpečie ľudí v celej krajine, za životy vojakov, ktorí bojujú. Modlíme sa za koniec vojny a za víťazstvo spravodlivosti. Modlíme sa, aby bol nepriateľ zastavený. Modlíme sa, aby boli Ukrajinci uzdravení z tejto traumy a aby boli slobodní od horkosti, nenávisti a skľúčenosti. Modlíme sa za tieto námety a mnohé ďalšie už viac než rok a budeme sa modliť aj naďalej.
Pred troma týždňami, keď Ed navrhol, aby sme vycestovali na Ukrajinu počas jarných prázdnin a stretli sa s niektorými kolegami z Josiah Venture, ktorí tam žijú – aby sme im pomohli a povzbudili ich počas týchto dlhých hrozných dní, týždňov a mesiacov vojny – vedela som, aká bude moja odpoveď.
Teda, budem úprimná. Moja hlava vedela odpoveď, ale moje srdce tam ešte celkom nebolo. Vedela som, že tam pôjdeme. Vedela som, že Boh nám dáva príležitosť, aby nás nejakým konkrétnym spôsobom použil na pomoc tým ľuďom, za ktorých sme sa modlili. Ale, úprimne, radšej som chcela zostať doma, v bezpečí so svojou rodinou, na mieste, kde sa za nich môžeme naďalej modliť, no nevystavíme sami seba riziku. Nevedela som, či je až také múdre brať so sebou deti a taktiež ich vystaviť riziku. Zápasila som s týmito obavami, no po celý čas som vedela, že tam musíme ísť. Edovi som povedala: “Ak im môžeme byť nejako nápomocní, viem, že pôjdeme, môžeš to plánovať, ale moje srdce v tom musí dohoniť hlavu.”
Zápas s pocitmi
Niekedy vieme, čo je tá správna vec, ktorú máme urobiť, aj keď túžba urobiť ju ešte nie je prítomná. Verím tomu, že Boh nám často dáva príležitosť poslúchnuť Ho konkrétnym spôsobom, no takéto rozhodnutie nie je vždy ľahké, lebo zápasíme so svojimi pocitmi, ktoré sa niekedy nezhodujú s tým, čo považujeme za správne. Možno sa bojíme, cítime sa nepohodlne, alebo nemáme čas. Možno to jednoducho urobiť nechceme.
Spomeň si na niečo alebo niekoho, za koho sa modlíš. Dal ti Boh nejakým spôsobom príležitosť byť súčasťou odpovede na tvoje modlitby? Otvoril ti nejaké dvere, aby si v danej situácii mohol konať? Pozval ťa, aby si do danej situácie nejako vstúpil? Ako si na takéto myšlienky či volanie odpovedal? Vstúpil si do tej situácie? Alebo váhaš, pretože je to nepohodlné, bojíš sa, či jednoducho nemáš záujem? Má tvoje srdce problém dobehnúť hlavu, ktorá vie, čo potrebuješ urobiť?
Poslúchni a vykroč
V Jánovom evanjeliu hovorí Ježiš veľa o Duchu Svätom. Vraví: “A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.” (Ján 14:16 – 17). Neskôr im Ježiš hovorí toto: “Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zvestovať aj to, čo príde.” (Ján 16:13).
Všetci chceme v živote nasledovať vedenie Ducha Svätého, ale niekedy nevieme, kedy je to Boh, kto nalieha na naše vnútro a kedy nie. Viem, že je to zložité. Moja rada znie takto: Buď v Božom Slove, pravidelne tráv čas s Ježišom, hovor s Ním, hľadaj Jeho tvár. Pros o múdrosť a rozlišovanie Ducha, ktorý je v tebe. Verím, že potom budeš schopný rozlíšiť, kedy ťa vedie Duch, aj keby to tvoja hlava vedela skôr ako srdce. Modli sa, aby Boh túto túžbu vložil aj do tvojho srdca. Ale poslúchni. Vykroč. Urob to, do čoho ťa Boh volá.
Byť požehnaní a požehnaním
Cesta na Ukrajinu bola pre nás veľkým požehnaním. Väčšinou, keď počúvneme Božie vedenie, zistíme, že my sme tí, ktorí sú požehnaní ešte viac ako tí, ktorým pomáhame alebo slúžime. Bolo pre nás obrovským povzbudením vidieť vieru našich bratov a sestier, ktorí žijú a slúžia na Ukrajine priamo uprostred vojny. Ohromila nás ich vernosť, sila, radosť – všetky vlastnosti, cez ktoré je vidieť, ako Kristus žije v nich. Videli sme, že Hospodin ich podopiera a povzbudzuje. Videli sme, ako odvážne vykračujú a naďalej prinášajú dobrú správu evanjelia ľuďom na Ukrajine, ktorí dnes túto dobrú správu zúfalo potrebujú.
Boli sme veľmi vďační, že sme mali príležitosť vidieť to na vlastné oči a teraz sa za nich vieme lepšie modliť. Aj mne to otvorilo oči. K tomu, aby som hľadala ďalšie spôsoby, ako ma modlitba môže motivovať k skutkom, ktoré budú súčasťou odpovede na modlitby, ktoré predkladám nášmu Otcovi. K tomu, aby som bola ochotná nechať sa použiť tak, ako ma On chce použiť na uskutočnenie svojich zámerov. Chcem dnes k takémuto postoju pozvať aj teba.
