Ako ôsme ovocie Ducha uvádza Pavol krotkosť (o ostatnom ovocí Ducha si môžeš prečítať tu). Krotkosť sa dá z pôvodného slova „prautés“ preložiť aj ako „jemná sila“. Počkať, tak ako teda, jemná či sila? Nie je to trochu oxymoron? Je aj nie je. Je to sila, ktorú máme, skrotená do jemnosti. Ako keď malé deti niekoho milujú tak silno, že keď ho objímajú, najradšej by ho rozpučili, a my ich učíme, že láska sa dá prejaviť aj jemnejšie. Je to ako keď deti celý deň výskajú a kričia od radosti, že sa im niečo páči, že objavili niečo nové alebo konečne niečo pochopili. A my ich učíme, že všetky tieto emócie sa dajú prejaviť aj jemnejšie. Sú to aj situácie, keď malí súrodenci po sebe vrieskajú a už by sa aj pobili, ale my im ukážeme, že hnev sa dá prejaviť aj jemnejšie.
Keď sa v Biblii spomína krotkosť, používa sa v spojení s napomínaním. „Ja, Pavel, sám vás napomínam v duchu tichosti a láskavosti Kristovej,“ (2. list Korintským 10:1a) a „Bratia, ak by niekoho aj pristihli pri nejakom poklesku, vy, duchovní, napravte ho v duchu tichosti“ (List Galatským 6:1a). Ak potrebujem niekoho napomenúť v tom, čo robí alebo nerobí, mám to urobiť v duchu tichosti. V gréčtine je to to isté slovo ako krotkosť – prautés. So silou, ale jemne. V pevnom presvedčení, že to, čo robí, je nesprávne, ale v láske, že mi na ňom záleží a chcem ho vidieť opäť bližšie pri Kristovi.
Koľkokrát sa vám stalo, že ste niekoho kritizovali v hneve a len ste sa na daného človeka vykričali? A on na vás kričal naspäť, vymenili ste si zopár viet, a každý odišiel so svojou pravdou? Mne sa to stalo veľmi veľakrát.
Pamätám si ale aj situácie, keď som sa pred konfrontáciou modlila a pýtala sa Pána Boha, ako na to. Raz som mala v tíme dievča, ktoré v piatky večer začalo chodiť s kamarátmi zo školy tancovať a piť do baru. Občas potom vynechala mládež, lebo bola unavená z predošlého dňa. Vedela som, že ju potrebujem konfrontovať a vyjadriť nesúhlas s tým, čo robí. Vôbec sa mi do toho nechcelo, ale záležalo mi na nej, a to, čo robila, nebolo správne, pretože ju to vzďaľovalo od Krista.
V tom čase som čítala Evanjelium podľa Matúša, konkrétne 18. kapitolu: „Keby tvoj brat zhrešil (proti tebe), choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata“. A tak som jej napísala, či nepríde na návštevu, že sa s ňou chcem porozprávať. Keby som v tom čase mala hodinky, ktoré merajú úroveň stresu, hodnoty by boli až kdesi v bordových farbách.
Prišla, začali sme sa rozprávať a mňa pomaly zaplavoval pokoj. Aj sme si poplakali. Povedala, že už dlhšie sama vníma tento problém, ale potrebuje s ním pomôcť. Len sa hanbila opýtať. Modlili sme sa spolu, vymysleli sme plán a ona sa vrátila späť do spoločenstva, a čo bolo ešte krajšie, späť k Ježišovi.
Toto dokáže spôsobiť naša krotkosť v životoch iných ľudí. Duch tichosti, keď sa my umenšujeme a necháme Pána Ježiša, aby cez nás konal svoje dielo.
Čo ďalej?
- Spomeň si na situáciu, keď si niekoho konfrontoval pre to, čo urobil alebo neurobil. Aký bol tvoj postoj? Aké emócie si prežíval? Bol to skôr hnev alebo si to dokázal s láskou?
- Je niekto v tvojom tíme alebo niekto v tvojom okolí, koho potrebuješ napomenúť? Nauč sa jeden z veršov v tomto článku naspamäť a počas toho si ho pripomeň.
Fotografia: Reign Abarintos/Unsplash
