Piatym ovocím Ducha je nežnosť (ak si chceš prečítať celú sériu, nájdeš ju tu). Vnútorná vlastnosť, ktorou by sme pomenovali skôr ženu ako muža. Veď sa aj hovorí „nežnejšie pohlavie“. Ale ovocie Ducha sa nedelí na ženské ovocie a mužské ovocie. Nežnosť sa inak dá preložiť aj ako láskavosť, to pre nás znie už o čosi jasnejšie. Každý z nás by mal byť láskavý, či už voči sebe, ale aj voči iným.
Keď som ako tínedžerka začala chodiť na dorast, veľmi veľa našich rozhovorov sa točilo okolo srandy. Po programe sme hodiny vedeli spolu presedieť v miestnosti a rozprávať vtipy. Veľakrát to boli srandy na niekoho adresu. Také to nevinné napodobňovanie niekoho chôdze alebo rozprávania.
Raz, keď sme sedeli všetci v kruhu ako vždy, som povedala takýto vtip ja. Všetci sa smiali. Okrem toho konkrétneho človeka, z ktorého som sa vysmievala. Po chvíli sa postavil, odišiel z miestnosti a už sa nevrátil. Cítila som sa zle. Nikdy som sa za tým človekom nevybrala a nepoprosila ho o odpustenie. Hanbila som sa za seba.
Spomenula som si na biblické texty: „…nespomínajte medzi sebou, ako sa patrí na svätých; ani mrzkosť, ani bláznivé reči a vtipkovanie – čo sa nepatrí; ale radšej dobrorečenie.“ (List Efezským 5:4) a „Ale nech je vaša reč: áno – áno; nie – nie,“ (Evanjelium podľa Matúša 5:37) a tiež „Avšak ako je verný Boh, naša reč k vám nie je: aj áno, aj nie.“ (2. list Korintským 1:18) alebo „A predovšetkým, bratia moji, neprisahajte: ani na nebo, ani na zem, ani akoukoľvek inou prísahou. Ale vaše áno nech je áno, a nie (nech je) nie, aby ste neprepadli súdu.“ (List Jakuba 5:12).
Nie, tieto texty nehovoria priamo o tom, že si nemáme robiť srandu z iných ľudí. Vyjadrujú ale atmosféru, v akej by sme sa mali rozprávať. Jasne, zrozumiteľne, nezavádzať vágnymi vyjadreniami, ktoré môžu znamenať aj áno, aj nie. Pre mňa do tejto množiny začali spadať aj vtipy na adresu iných ľudí. Situácia, ktorú som vám opísala, ma hlboko pokorila a uvedomila som si, že nechcem, aby sa ľudia v mojej prítomnosti cítili, že ich ponižujem a vysmievam sa im. A či som odvtedy prestala vtipkovať a smiať sa? Vôbec nie. Prednedávnom som sa večer na gauči smiala, až sa mi slzy kotúľali dole tvárou. Bol to ale už humor, ktorý nikomu neprinášal zahanbenie.
Modlím sa, aby slová, ktoré hovorím, mali hodnotu. Aby som nerozprávala len preto, aby nebolo ticho. A tým nechcem povedať, že sa s novým človekom na mládeži nemôžeme rozprávať o počasí alebo o tom, kde chodí do školy, koľko má súrodencov a či je koberec, na ktorom stojíme, modrý, zelený alebo tyrkysový. Pretože tieto úvodné rozhovory tiež majú svoju hodnotu. Mali by sme ale premýšľať, či slová, ktoré hovoríme, prinášajú dobro alebo vytvárajú zlú, ufrflanú náladu, pretože ovocím Ducha v nás je aj to, čo navonok ostatní vidia a počujú.
Čo ďalej?
- Nasledujúci týždeň si skús pozornejšie všímať, ako vyzerajú tvoje rozhovory: povedali by ľudia, že sú plné lásky alebo skôr vtipov, ktoré môžu zraniť?
- Mohli tvoje slová v poslednej dobe niekoho zraniť? Choď za ním a ospravedlň sa. Čo môžeš zmeniť ty, aby tvoje vzťahy boli zdravé a plné lásky?
