On
Veríš na život s Bohom po prázdninách? Ak veríš na život s Bohom po smrti, mohlo by to pre teba byť trochu ľahšie.
Nasledujúce riadky sú venované všetkým, ktorí počas leta zažili niečo, čo nevedia pomenovať inak, ako Boží dotyk. Možno to bolo prvý raz, a možno to bolo niečo ako vrátenie drivu do vášho vzťahu s Ním. Možno to bol bod zlomu v zdanlivo nekonečnom kruhu istých problémov, a možno jednoducho Ježiš prišiel a zopakoval ti, kto je On, kto si tým pádom ty a čo je tvoja úloha tu. A ty si vykročil. Rázne alebo trasľavo, ale vykročil.
Vykročiť vo viere je jedna vec, kráčať vo viere ďalej je však vec druhá. Ako sa totiž stretneme s takzvanou bežnou realitou, emócie trochu ochladnú, pamäť na Božie zasľúbenia a naše odhodlanie je odrazu prikrátka a máme pocit, ako by Ježiš bol prítomný len v tých “svätých okamihoch” na tábore, chválach, festivale, rozhovore pri hviezdach, či večernej modlitbe s kamošmi.
Och, všetko, čo som práve vymenovala, by som chcela zažívať celý život, ani sa mi nechce ďalej písať! Ale vlastne, budeme to zažívať celý večný život, takže je sa na čo tešiť. No dovtedy sa potrebujeme pozrieť na našu realitu práve z perspektívy večnosti. Ako keď sleduješ hviezdy. Odzoomovať si malý prítomný moment a uvidieť, že Ježiš nie je len v tej silne emotívnej chvíli, ale nad, pod a vo všetkom. Aj v zdanlivo nudných každodenných momentoch.
Keď sme boli s mojimi kamarátkami teenagerky, brali sme letné tábory a neskôr aj rôzne víkendovky podobne ako traja učeníci, ktorých Pán Ježiš zobral na horu premenenia. Názov premenenie nesie táto hora nie kvôli tomu, že tá hora sa nejak premenila a bolo na nej super, ale že sčasti uvideli slávu Pána Ježiša a hlas z oblaku im znova pripomenul, Kto to je. Prirodzene sa pri takej silnej Božej prítomnosti zachveli, ale popísali to slovami, že im je vlastne veľmi dobre a najradšej by tam ostali.
Také smiešne slová máme niekedy aj my (a vlastne aj ja pár riadkov vyššie), keď si neuvedomíme, že Božia prítomnosť nie je špeciálne miesto (nazvi si svoju horu premenenia ako potrebuješ), ale je to jednoducho On. Ten istý Ježiš, ktorého sme v lete zažili, schádza z vrchu dolu a bude s nami tam. Ak s Ním ostaneme len v nostalgickej spomienke z leta, chtiac či nechtiac Ho prehliadneme v realite školy, brigád, kamarátov a rodiny. S kamrátkami sme moment schádzania z vrchu zvykli na sociálnych sieťach nazývať: “ten depresívny moment, keď sa vrátiš domov z tábora”. Áno, bolo tam dobre, ale Ježiš išiel ďalej a nechce ostať nostalgiou, ale živým, prítomným Bohom aj v tvojom živote. Ako?
Úprimne, netuším, aká je tvoja situácia. Možno sa vraciaš z leta domov do harmonickej rodiny, možno, naopak, do niečoho, čo ti prináša veľkú úzkosť. Keď sa dnes pozerám na našich dorastencov, s polo-zlomeným srdcom sa pýtam otázku – kam sa vracajú? Budú môcť doma povedať o zážitkoch s Bohom, alebo je to pre nich nebezpečné? Zažili Boží dotyk? Chytia Ho za ruku? Viem, že On ju vystretú má.
Učiť sa pozerať sa na život s perspektívou večnosti má, verím, 3 roviny – Boh, ja, oni. Ak si už teda tú prvú zažil – ak si zažil, že Boh je večný, že nie je len teóriou, ale ponúka ti spoločne strávenú večnosť v najláskavejšej prítomnosti, tak sa môžeme posunúť na rovinu ja.
ja
„V ten večer som na Facebooku uvidela fotku hviezd, ktoré mi pripomenuli nášho Stvoriteľa. Na obrázku bol text: ´daj lajk, ak vieš, že Bohu je všetko možné´. Tak som si povedala – že by naozaj Tvorca vesmíru nemohol obmäkčiť moje srdce voči nej a zmeniť naše nekamarátstvo? To by som si pozrela!“ úryvok z môjho denníku z roku 2011.
Môj začiatok školského roka 2011 bol hneď po prvom lete, kedy som zažila jasné prebudenie z podriemkavania v mojom vzťahu s Ježišom a ako som si to sama pred sebou pracovne nazvala, chcela som „mať to, čo majú moji vedúci na tábore“ a „čo som vlastne doteraz robila?!“. Vedúci nám nehuckali nejaké svoje praktiky, ale pripomínali nám Ježišove životodarné slová, ktoré sme sa spoločne učili osvojovať. Boli to napríklad slová v Evanjeliu podľa Matúša 6,6, ktorých praktizovanie mi zmenilo život: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“Každý deň si vyhradiť čas vylievať Bohu srdce, chváliť Ho za to, Kým je a prosiť Ho, aby v tebe oživil Jeho slovo – čiže to, čo čítaš v Biblii – a následne tieto slová prijímať ako niečo aktuálne a oslobodzujúce pre tvoj život: to je to, čo ho aj naozaj zmení.
Ak si zažil v lete kúsok večnosti, nenechaj si ujsť zažívanie večnosti napríklad každé ráno na 10 minút. Boh nie je povinný ti každý deň hovoriť niečo úžasne premieňajúce a ani ti nie je povinný vždy v modlitbe niečo veľké zjaviť. Nech ťa to neodradí, pretože keď sa raz rozhodne niečo ti naozaj osobne ukázať, povedať, napraviť, obrúsiť – bude to stáť za to. Hovorím to veľakrát aj sebe aj iným a poviem to znova – čas stíšenia v modlitbe a následné zotrvávanie aj v maličkosti, ktorú ti Boh zjavil, je zažívanie pravej reality. Neviem to inak opísať, asi to treba len zažiť. Ale môžem povedať, že úryvok z denníku bol mojím osobným záznamom o tom, ako Boh môže začať meniť ľudské hriešne, nahnevané srdce, ktorému stačí, že niekto je mu nesympatický a už sa mu s ním nechce rozprávať, tobôž ešte kamarátiť.
Ak potrebuješ pomoc a povzbudenie, urči si konkrétne miesto a konkrétny čas na stíšenie; ak ti to pomáha, vezmi si zápisník a občas si zapíš, čo nechceš zabudnúť; ak chváliš Boha piesňami či iným umením, nikto nevraví, že to do času stíšenia nepatrí; ak máš problém s disciplínou, popros niekoho zo spoločenstva veriacich a dohodnite sa, že sa budete povzbudzovať navzájom. Je mi aj zo seba smutno, že musím nám, za ktorých Ježiš reálne vykrvácal a slávne vstal z mŕtvych, písať o čase s Ním ako o nejakej nevyhnutnej, nepríjemnej disciplíne. Ach. Zobuďme sa, kto spíme, a zaskvie sa nám Kristus! (Ef 5, 14)
Druhým dôležitým bodom, ako po lete nezhasnúť a stále Krista vidieť, je prestať si myslieť, že to zvládneš sám. Neprísť na dorast, mládež, skupinku, alebo jednoducho spoločenstvo veriacich ľudí nie je veľmi dobrý plán na tvoj nastávajúci školský rok. Môžeš tým prísť o radosť a zároveň aj ochranu pred diablom, ktorý “prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil.“ (Ján 10, 10).Inak povedané, sám si ľahšia obeť.
Ježiš v Jánovi 10, 10 však pokračuje dobrou správou: “Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.” Možno sa ti do spoločenstva nechce chodiť, pretože tam nezažívaš sľúbený život v plnosti, lebo ľudia sú ti nesympatickí, máte iné názory a celkovo ste si veľmi nesadli. A tým pádom sa ti nechce vyhradiť si na nich čas. Ale čo ak ťa Boh chce oslobodiť z takýchto predsudkov a chystá ti budúce najlepšie a najhlbšie priateľstvá s ľuďmi, o ktorých by si to nikdy nepovedal? Mne sa to stalo. Ľudia, s ktorými som sa priatelila mimo spoločenstva, zväčša neboli tí istí, ktorí so mnou plakali a modlili sa, keď mi bolo ťažko.
Je tiež pravda, že my, ktorí sme v kresťanskej rodine nevyrastali, môžeme byť z mládeží občas viac nadšení (alebo spočiatku mierne vystrašení), ako tí, ktorým bolo kresťanstvo predostreté už od narodenia. Preto ak máš pocit, že do spoločenstva chodíš len z povinnosti, neboj sa klásť aj ťažšie otázky. Hľadaj úprimne a nájdeš to, o čom si si možno len myslel, že bolo kedysi tvoje. Ježiš nemá dôvod skrývať sa ti, to my sa radi skrývame; a najlepšie v širokých uliciach a davoch ľudí, pripodobňujúc sa tomuto svetu, ktorý nevedie na pekné miesto.
Vychádzajúc však z predpokladu, že sa rozhodneš najbližší školský rok stráviť v modlitbe, riadiť sa Božím slovom, v ktorom sú pre teba ukryté poklady; a že budeš zakorenený v spoločenstve, nech to stojí aj nejaký ten krúžok (ver mi, viem, o čom hovorím), máš veľkú šancu deň po dni uvidieť svoj život z perspektívy večnosti a nechať tak svoje srdce tvarovať tým, čo sa páči Jemu. Zrazu ti prestanú chýbať veci, vzťahy a čas, ktorými si dieru v srdci zapĺňal, lebo – ho už budeš mať plné. Tvarovateľné. Stvorené pre večnosť s Ním tu a potom. Povedzme si ale úprimne, náš výkon na takýto cieľ nestačí – a preto ťa chcem zároveň odbremeniť a pozvať do pohľadu na Ježiša, ktorý ti túžbu po všetkých tých veciach vyššie vybojoval na kríži. Jedine On spravil všetko, čo bolo treba, aby si si dnes a aj počas roka mohol byť s Bohom blízky. Bez ohľadu na počet stíšení a zmeškaných mládeží.
[point-blog-link title=”Tento článok je z webu Druhé šance.” button-text=”Pokračuj v čítaní” url=”https://www.druhesance.sk/blog/navrat-do-reality”]
Fotografia: Bradley HOOK/Pexels
