Všetci chceme veriť, že sme silní. Chceme veriť, že sme schopní zniesť čokoľvek na nás život hodí, akékoľvek ťažké by to bolo. Chceme veriť, že sa nejako povznášame nad životnými údoliami. Niekedy sa zdá, akoby nám niečo vnútri hovorilo, že sa máme nad to všetko povzniesť.

Nie je to časťou našej prirodzenosti, myslieť si, že všetko iné než sila je slabosťou?

Pravdou je, že niekedy sila nevyzerá tak, ako si to my predstavujeme. Sila je často vyobrazená ako trvalá. Tichá. Neovplyvnená. Sila, ako nám je často hovorené, znamená nenechať iných vidieť tvoju bolesť.

Ale sila môže znamenať aj slzy. Môže sa ukázať v tom, keď bežíš za svojimi priateľmi, rodinou, cirkvou. Sila môže byť tichá, nie pretože si ty stoický, ale preto, že premýšľaš, empatizuješ a snažíš sa napraviť ťažkú situáciu, nie ju iba vydržať.

Tu je niekoľko spôsobov, ktoré by ti mohli pomôcť preniknúť do takejto sily, keď sa cítiš krehko:

Odolaj nutkaniu zamiesť svoje emócie pod koberec.

Na krátku dobu sa to môže zdať ako najlepšie riešenie, ale dlhodobo sú tieto emócie nútené hromadiť sa až do bodu, kedy sú na pokraji výbuchu. Namiesto toho sa prepracuj cez svoje pocity, počas toho ako sa vynárajú.

Možno v minulosti, keď si prechádzal ťažkým rozchodom, si si myslel, že najlepšia cesta ako sa s tým vysporiadať, je „pohnúť sa ďalej,“ potlačiť svoje zlomené srdce a tváriť sa, akoby ťa ten vzťah a jeho koniec vôbec neovplyvnili.

Môže byť veľkým pokušením to urobiť. Často je nám hovorené, že toto je najlepšia cesta ako sa vyrovnávať s vecami: okamžite sa cez to preniesť. Ale ak premeškáš príležitosť uvedomiť si svoju vlastnú krehkosť a bolesť, môžeš premeškať príležitosť uzdraviť sa a rásť v niekoho, kto je viac emocionálne vyspelý. Byť schopný rozumieť svojim emóciám a spracovať ich, je neuveriteľnou kvalitou. Dôvod prečo ľudia často zápasia s touto schopnosťou je, že vnímajú prežívanie emócií ako slabosť. Môžeme si uvedomiť kde sú naše emócie a prepracovať sa cez ne bez toho, aby sme v procese stratili nejakú časť našej sily.

Niekedy určité udalosti môžu spôsobiť, že sa cítiš krehko, ale v iných prípadoch, je to len životná situácia, v ktorej sa ocitneš. Nie každé štádium bude pohodlné a nemusíš sa kryť, aby si sa cez to dostal. Keď to urobíš, premeškáš príležitosť na rozvoj.

Pripomeň si, že je v poriadku byť krehký.

Je jednoduché byť svojim najhorším kritikom a viniť sa za veci, ktoré sú proste ľudské. Je nemožné ísť životom, bez toho, aby sme sa v nejakom bode necítili krehko, či už kvôli strate, boľavému srdcu alebo životu ako takému. Udeľ si milosť v takýchto časoch a vedz, že cítiť sa krehko neznamená nebyť silným.

Možno si stratil niekoho milovaného a cítiš potrebu byť silný počas tejto straty, takže si hovoríš, že musíš iba ísť ďalej cez tú bolesť. Ale nakoniec ťa tvoje krehké srdce prinúti to cítiť. Dovoľ si cítiť svoju krehkosť a nechaj si priestor na uzdravenie a zotavenie. Nie je na tom nič slabé; zotavenie vyžaduje veľké množstvo sily.

Hľadaj zdroj svojich pocitov.

Často je pre nás ťažké pomenovať to, čo nám ubližuje. Je to niečo, čo sa stalo alebo čo niekto povedal? Pozri sa dozadu na to, čo by mohlo vyvolať tento pocit krehkosti. Možno sa ti podarí určiť ten moment a začať na tom pracovať. Alebo možno nie je žiadny konkrétny moment a potrebuješ si iba priorizovať starostlivosť o seba a nechať si čas na uzdravenie.
V tvojom živote prídu chvíle, kedy krehkosť tvojho srdca vyžaduje pozornosť. Prídu dni a obdobia, kedy sa musíš o seba starať viac, ale tieto dni nemusia zmenšiť silu v tebe.

Pretláčať sa cez svoje pocity ti nedovolí posunúť sa ďalej, budú sa len hromadiť, aby sa objavili neskôr. Namiesto toho, rozpoznať to, čo potrebuješ a nechať svojmu srdcu čas na úľavu je forma sily. Je to schopnosť cítiť, čo potrebuješ v danom momente. A často vyjdeš z období krehkosti silnejší než predtým.

Otázky a tipy
  • Odkiaľ čerpáš svoju silu ty?
  • Je v tvojom živote momentálne nejaká krehká oblasť, ktorá si vyžaduje pozornosť? Čo s ňou môžeš urobiť, aby z nej v konečnom dôsledku vzišlo posilnenie?
  • Skús nad ňou rozmýšľať aj v kontexte týchto textov: 2. Korintským 12:9-10, 1. Korintským 1:21-29

Tento článok nájdeš spolu s ďalšími skvelými článkami na napokonkrasne.sk.

Fotografia: Kammeran Gonzalez-Keola/Pexels