Hovorím, keď hrá dobrá hudba, keď mi vejú vlasy, lebo v aute nefunguje klimatizácia a okná musia byť dokorán. Mám radosť z každého objatia, z každej prechádzky večerným mestom a, samozrejme, z dobrého jedla.
Mám však ale aj pocit, že žijem uprostred nástojčivej doby. Takej, ktorá požaduje kráľovstvo, ale odmieta kráľa. Táto doba akoby ponúkala dve možnosti; buď nám k radosti treba prijatie na vysnívanú školu, ideálne domáce prostredie, pekný vzťah, pekný Instagram a kariérny rast, alebo nám stačí málo a – ako sa hovorí – radosť z maličkostí, ktorá aspoň nachvíľu poslúži ako náplasť na celkové zúfalstvo. Obe možnosti však hľadajú radosť, v ktorej by mohli zakotviť a aspoň na chvíľu veriť, že je skutočná. Ešte jeden výlet, ešte jedno dieťa, ešte jeden dom, ešte jedna škola, ešte jedna práca, jeden dôležitý projekt, ešte jedna káva, jeden dobrý obed, jeden tréning, ešte kúsok vedomostí, ešte jeden tanec, jedna krajina, ešte jeden slnečný deň, jeden rozhovor, ešte jedna prechádzka, ešte jedno kamarátstvo, ešte jeden vzťah, jeden pekný večer, a potom už naozaj budem šťastná. A možno to nie je problém len dnešnej doby.
„Mám ju!“ hovorí kráľ, „radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu!“ Ježiš sa teší zo záchrany života. Ježiš sa teší, že ma našiel, keď som sa stratila. Ježiš sa teší, keď sme spolu. Je to jednoduché. A po nájdení ani len nekráča popri mne, ale rovno otvára náruč a sám si ma odnáša domov. Podobenstvo o stratenej ovci, kedy Ježiš zanechá celé svoje poslušné 99 členné stádo a vydá sa hľadať len jednu stratenú ovečku, veľmi nedáva zmysel. Až pokiaľ tá jedna nie som ja.
Ježiš mi z radosti zo mňa vystaval pevný základ. Skala, na ktorej stojím, je postavená z Božej lásky k ľuďom, z Ježišovho triumfu nad mojim hriechom; je postavená z Božej radosti nad našim zjednotením, je pravdou, pokojom, poslaním, životom a celá drží pokope Ježišovou krvou. Skala, na ktorej stojím, je On sám. Teším sa, lebo Ježiš chce byť so mnou. Je to jednoduché.
Mám ju, a čo. Mám radosť, aj keď sa zdá, že to akurát nie je vhodné. Moja radosť nevylučuje bolesť, slzy, či nešťastie. Ukryjem si ju niekde hlboko v srdci, v jeho úplných základoch, a tak budem hovoriť o Božej dobrote, aj keď bude zle. Budem hovoriť o tom, že hľadá a nachádza a vytrhuje z pazúrov sveta. Vytrhuje z pýchy, lakomstva, a klamstiev a miesto prežívania dáva život.
[point-blog-link title=”Tento článok je z webu Druhé šance.” button-text=”Pokračuj v čítaní” url=”https://www.druhesance.sk/blog/mam-ju”]
Fotografia: Peter Conlan/Unsplash
