Majo Lajda je full-time pracovník s mládežou, čo znamená, že to nie je len jeho služba, ale aj zamestnanie. Od roku 2012 je zamestnaný v evanjelickom cirkevnom zbore v Žiline. Napriek tomu, že videl potrebu a povolanie do tejto služby, nebola to jednoduchá cesta. Majo slúži, aj keď to prináša množstvo výziev.
Prečo slúžiš? Ako si sa dostal k službe?
Vyrastal som vo veriacej rodine, ale uveril som ako konfirmand, lebo sa mi tam ľudia venovali, svedčili mi a dali výzvu, aby som prijal Ježiša. Počas týchto konfirmandských rokov ma raz oslovili, či by som im nepomohol so scénkou. Keďže som rád hrával v scénkach, tak som súhlasil a potom ma zapojili aj na ďalší týždeň a ďalší, až ma postupne zapojili do celej služby konfirmandov. Vďaka službe som tam začal chodiť aj častejšie, pretože už to nebolo iba o tom, že nezáleží na tom, či prídem alebo neprídem, ale mal som zodpovednosť aj za niekoho iného alebo za nejakú vec.
Postupom času som pochopil, že kresťanstvo nie je len o prijímaní, ale aj o tom, že ty dávaš niečo ďalej. Uvedomil som si, že ja som mohol prijať niečo dôležité a chcem, aby to mohli zažiť aj ďalší.
Keby si si mohol znovu vybrať, išiel by si robiť tú istú prácu, alebo si niekedy premýšľal, že by si robil niečo iné?
Samozrejme, že som premýšľal aj nad niečím iným. Bol som prvák na výške, keď ma Pán Boh povolal do tejto služby, ale vtedy to bolo všetko neisté. Bolo to preto, lebo v našej cirkvi sa až tak nedeje to, že je niekto okrem farára zamestnaný ako pracovník s mládežou a tiež som si uvedomoval, že raz sa chcem vedieť postarať o svoju rodinu a zabezpečiť ju.
Keďže som predtým študoval na stavebnej, mal som možnosť pokračovať touto cestou. Architektúra znela istejšie. Veď predsa domy sa stavajú stále a taký projektant alebo architekt aj dobre zarába. Takže som sa ocitol na takejto križovatke. Veľa som to preto riešil s ľuďmi, zapisoval som si, čo mi poradili starší.
Nakoniec som sa rozhodol pre prácu služobníka s mládežou a už som si to začal celé predstavovať. Po bakalárovi si vezmem moju snúbenicu za ženu a cirkevný zbor ma zamestná ako pracovníka s mládežou. Tak som teda skončil bakalára, zasnúbil sa, ale cirkevný zbor na to nemal možnosti. Nasledujúci rok bol preto veľmi náročný a okrem toho, že som učil náboženstvo dvakrát do týždňa som pracoval v McDonalde, robil som inventúry a rôzne iné brigády, kým ma mohol cirkevný zbor zamestnať. Pán Boh sa ale aj v tom oslávil a staral sa celý ten čas.
Ako sa menila tvoja služba počas tvojho života? Prečo si sa rozhodol venovať mládeži?
Keď som začal slúžiť, tak Pán Boh ma cez to veľa učil. Postupne som sa aj zlepšoval v nejakých veciach. Napríklad keď som mal prvýkrát výklad na tábore, tak to bolo dosť zlé, mal som pocit, že nie som človek, ktorý by mal učiť. Dnes je pre mňa radosť vyučovať ľudí.
Keď sa u nás v zbore vytvorila pozícia pracovníka s mládežou, slúžil som tam, kde bolo treba. Postupne sa to vykryštalizovalo tak, že sa starám o tých, ktorí slúžia mládeži.
Na začiatku boli ľudia skeptickí a aj ja sám som riešil to, do kedy môžem slúžiť mládeži, keďže už nie som tínedžer a riešim v živote iné veci ako oni. Ale tak ako vždy, keď mám nejaký problém, pýtal som sa aj starších.
Je dobré nájsť zaľúbenie v službe, ale ak Pán Boh niekde volá, povedz ÁNO!
Uvedomil som si, že dôležitá je autentickosť. Nepredstieraj, že si niekto, kto v skutočnosti nie si. Aby si slúžil mládeži nemusíš byť mládežník. Najskôr si im ako brat, potom ako strýko, neskôr ako otec, možno aj starý otec. Mladí potrebujú mať v svojom živote aj tieto roly a my nimi môžeme byť. Oni majú ešte život pred sebou, sú tvárni a my ich môžeme ovplyvniť už v tomto mladom veku.
Ak veríme tomu, že mladí sú naša budúcnosť, musíme si uvedomiť, že oni sú už teraz cirkev a majú tu mať svoje miesto. Ja cítim povolanie, aby som im toto miesto vytváral.
Máš nejakú myšlienku na záver?
Niekedy si myslíme, že služba nás musí baviť, ale pravda je taká, že nie vždy to, kde Pán Boh volá, je len zábava. Je dobré nájsť zaľúbenie v službe, ale ak Pán Boh niekde volá, povedz ÁNO! Aj Ježišovi učeníci prechádzali ťažkosťami, a Pán Boh sa staral, a viedol. Oni boli ochotní.
