Skôr než sociálne médiá zdémonizujeme, viete čo?
Mali by sme tam byť.
Tvrdím to aj napriek tomu, že rozumiem našim pôstom od sociálnych sietí, rôznych pravidiel, disciplíny a limitovaného času na ne. Nie je ľahké ich spravovať bez toho, aby začali spravovať oni nás, ale to sme si už asi všimli. A možno práve preto hovorím – ostaňme. Spravujme my ich a buďme svetlom. Kto, keď nie my?
Tento článok je menej o riadení mládežníckej Facebook stránky a viac o každom z nás osobne – ako offline, tak aj online. Pretože Ježišove slová platia v oboch svetoch rovnako.
A preto sa v 3 okruhoch pokúsim zhrnúť to, ako Ježišov život súvisí s naším životom na sociálnych sieťach:
1. Ježiš je tam, kde sú oni
Pokiaľ slúžime našej 70-ročnej susedke, napečme jej koláč; pokiaľ slúžime mladej generácii, musíme byť online. A musí tam byť naše čo najreálnejšie ja, nie naše duchovno-poučné ja. Ježiš zachraňuje svet svojou zraniteľnosťou, láskou k ľuďom, čo nemajú rovnaký názor ako On, otvorenými dverami, empatiou, a prítomnosťou.
A áno, niektoré z týchto vecí úplne nevykryjeme cez Instagram ani Messenger. Ale poďme sa pozrieť na tie, ktoré sa vykryť dajú: spomínate si na chvíle, kedy ste cez niekoho príspevok zostali povzbudení? Na moment, kedy ste si screenshotli a dali na pozadie nejaký verš z Biblie, čo vás kamoš postol? Alebo na dve hodiny v noci, kedy vás zo zvláštnych príčin premohol strach a vy ste veľmi dúfali, že bude online nejaký váš kresťanský kamarát, aby sa mohol modliť? Som si istá, že by sme mohli menovať nemálo momentov, kedy si Pán Boh komunikáciu cez sociálne siete jasne použil.
Pán Ježiš chodil tam, kde chodili ľudia, hovoril ich jazykom, Božie Kráľovstvo približoval podobenstvami a úprimným záujmom o druhých, plakal, smial sa, jedol, spal, budoval vzťahy. Mali ho radi a aj ho nemali radi, ale bol tam. Boh je nadčasový ako vždy, a úprimne si myslím, že aj naše instagramy a facebooky sú pre Neho tým pádom nemoderné, ale nie nepoužiteľné. (Čo mi pripomína, že ešte stále nemám nainštalovaný TikTok.)
“Boh je nadčasový ako vždy, a úprimne si myslím, že aj naše instagramy a facebooky sú pre Neho tým pádom nemoderné, ale nie nepoužiteľné.“
Keď hovoríme, že Ježiš bol blízky ľuďom, ktorým slúžil, možno sa treba zamyslieť aj nad tzv. „kresťančinou“ (asi každý občas na sociálnych sieťach vybalí frázy ako „Baránok sníma hriechy“, „moja duša dobrorečí Pánovi“ alebo „prijala som milosť nad milosť“ pred svojimi neveriacimi kamošmi). Môžeme mať ten najlepší zámer, ale keď budeme na ľudí hovoriť neznámou rečou, zrejme im neoznámime, čo treba.
Taktiež mám na srdci sem aspoň napísať jednu vec, neviem, či to pomôže, ale skúsim: poďme skúsiť nebyť prvoplánoví. Aj v dizajnoch, ktorými zahlcujeme kresťanský a nekresťanský svet. Poďme odstrániť gýčovitú komunikáciu; pretože evanjelium Pána Ježiša je jednoduché a priame, má moc zachrániť ľudí. Nepotrebuje prikrášliť. Ani nie sme obhajcami Pána Boha. Sme synmi a dcérami, ktorí svojím – offline aj online – životom svedčia. To, čo sa ľudí dotýka (aspoň tak som to počas života zistila), je autentickosť, úprimnosť a zrozumiteľnosť. Ako by režisér Dušan Hanák povedal, musíme divákovi pomôcť. A nie evanjelium vyčačkať a zašifrovať (ale tu už asi zachádzam do subjektivity).
2. Ježiš je reálny
– a tým hovorí evanjelium. A tak aj v našom prípade, pokiaľ nás stretla realita Pána Ježiša, dovoľme, aby ju stretli aj naši hľadajúci priatelia – napríklad aj cez sociálne siete a naše reálne ja na nich.
Chápem, ak vidíme potenciál v sociálnych sieťach, a preto si z lásky k druhým všade napíšeme, že milujeme Ježiša, budeme zdieľať verše, povzbudenia, a samozrejme ďalšie verše (lebo veď aký mám dať popis pod profilovku?). A verím, že sa môžeme spoľahnúť na Pána a viem, že On si použije, čo treba. Ale taktiež viem, že spoľahnutie na Pána môže znamenať aj snažiť sa porozumieť algoritmu na Facebooku alebo Instagrame a pristupovať ku zdieľaniu príspevkov s múdrosťou. A zásadné pravidlo je – tvoj príspevok uvidí len isté percento kamošov. A väčšinou je to práve to percento, s ktorým si v nejakej interakcii – ak si reagujete na príspevky, píšete si, odpovedáte na príbehy, atď.
“Pokiaľ nás stretla realita Pána Ježiša, dovoľme, aby ju stretli aj naši hľadajúci priatelia – napríklad aj cez sociálne siete a naše reálne ja na nich.“
Pokiaľ moje príspevky budú pre mojich kamošov (nazvime ich Ferko) nudné, nezaujímavé, prípadne útočné alebo nevkusné, pravdaže čakať od Ferka lajk ani nemôžem. A ak bude takto vyzerať každý môj príspevok, nemôžem čakať interakciu ani na jednom z nich. A nemôžem čakať, že algoritmus bude hrať v môj prospech (i keď raz sa mi stal taký zázrak, ale o tom píšem nižšie). A teda môžem postovať veršov a povzbudení koľko chcem, Ferko ich už nevidí.
V skratke, zostaňme reálni. Na sociálnych sieťach Ježišove slová platia rovnako ako v reálnom živote – žehnajme tým, ktorí nám práve nežehnajú. Dávajme „páči sa mi to“ na veci, ktoré sa páčia aj nášmu Otcovi. Zastaňme sa slabšieho. Striedajme hlboké príspevky s odľahčenými. Lebo to je realita, nie?
3. Ježiš nás má fakt rád
Možno beriem sociálne siete príliš evanjelizačne, ale – čo je to príliš? Naše poslanie poznáme, máme ísť a byť svedectvom. A preto, ako keď sa azda zvykneme modliť pred alebo počas rozhovorov s kamarátmi, môžeme sa modliť aj pred zdieľaním príspevku. Raz som sa reálne hodinu modlila za to, čo si mám napísať pod profilovku – a v sekunde, ako som popis zverejnila, mi napísala do súkromnej správy kamarátka, že sa jej cez to Pán Boh dotkol. A nebol to žiaden extra hlboký článok alebo čo – len asi jedna veta, ktorú som počula počas modlitby. Raz dokonca Pán Boh spôsobil nejakú chybu na mojom Instagrame, keď sa jedna story celý deň donekonečna zobrazovala ako nová každému – až sa dostala ku mojej kamarátke, za ktorú som sa predtým modlila, a napísala mi: „Kika, keď som už piaty raz videla tvoju story, kde bolo napísané, že „táto búrka prejde“, začala som tomu veriť.“ (Ale samozrejme, nie vždy sa ľudia ozvú. Keď vidíme ovocie, je to milosť; keď nevidíme, neznamená, že nie je.)
Ježiš nás má naozaj rád, a to, ako veľmi si tento fakt pripustíme k srdcu, sa odrazí aj na našom premýšľaní. Na tom, čím si plníme myseľ, aké seriály a filmy pozeráme, koho sledujeme na Instagrame, aké články a knihy čítame, aké texty skladieb sa nám dostávajú do uší a následne srdca. A preto chcem len v krátkosti napísať, že – z plnosti srdca hovorí Instagram. Hĺbka a zámer mojich príspevkov a reakcií na príspevky iných sú ovplyvnené tým, čím sa plním. Tak teda, so všemožnou bdelosťou chráňme si srdcia, lebo z nich pramení život, ktorým budeme slúžiť druhým.
“Postuj tak, aby tvoji followeri chceli followovať Ježiša.”
Na záver sa chcem poďakovať, že ste sa dostali až sem a žehnám vám do vašej služby. A nechcem týmto článkom dávať zbytočnú dôležitosť sociálnym sieťam, ale Pánovi Ježišovi, ktorý nás nevolá do naháňania miliónov vzťahov na mobile, ale do milovania svojho blížneho. Tým chcem len vziať akúkoľvek ťažobu z tejto tematiky. Nie je nám prirodzené starať sa o toľko ľudí. Možno sa svojimi príspevkami staráme o „svojich dvanástich“. Ak sa pozrieme na Ježišovu službu – je čas hovoriť davom, je čas vybrať si dvanástich, je čas byť len s tromi, s jedným na nočnom rozhovore, a dokonca aj zažiť zradu spomedzi vlastných.
Nech už nás čakajú akékoľvek situácie, nech je naše online správanie hodné Kráľových synov a dcér. Postuj tak, aby tvoji followeri chceli followovať Ježiša. Buďme tam, kde sú oni – a keď tam budeme, nezabudnime to byť my. My, čo sme zažili Božiu lásku a prijali príkaz milovať druhých.
