V prvých dvoch častiach série sme sa pozreli na úvod k téme pomoci ľuďom bez domova a tiež na niekoľko praktických tipov, ako môžeme slúžiť spolu s našou mládežou či skupinkou. V dnešnom článku nájdete pripravenú skupinku, na ktorej si takúto pomoc môžete vyskúšať spolu.
Icebreaker
- Každému rozdajte papieriky a perá.
- Požiadajte každého člena skupinky, aby si napísal jednu vec alebo majetok, bez ktorého by nemohol žiť, eby sa zrazu stal bezdomovcom a musel by mať so sebou všetko, čo vlastní.
- Keď každý napíše svoju vec, pozbierajte papieriky a premiešajte ich.
- Náhodne rozdeľte papieriky späť medzi členov skupinky, pričom dbajte na to, aby nikto nedostal svoj vlastný predmet.
- Každý sa postupne podelí o predmet, ktorý dostal, a vysvetlí, prečo si myslí, že by ho osoba, ktorá ho napísala, považovala za nevyhnutný, keď zažíva bezdomovectvo.
Tento icebreaker podporuje empatiu a porozumenie tým, že účastníkov podnecuje k tomu, aby sa zamysleli nad hodnotou vecí z pohľadu niekoho, kto je bez domova.
Štúdium
„On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny?“
Lukáš 10:27 – 29
Prečítajte si spolu Lukáša 10:25 – 37. Zamyslite sa nad textom a odpovedzte si spolu na nasledujúce otázky:
- Prečo sa chcel zákonník ospravedlniť? Kedy sa mi v živote chceme ospravedlniť z nášho konania?
- Čo vy na verše 36 a 37? Uvažujte nad tým, čo znamená byť blížny niekomu. Kto sú ľudia v našom živote, ktorých považujeme za blížnych/blízkych? Prečo je to okruh ľudí a nie všetci? Je to výchovou, spoločnosťou, našimi predsudkami…?
- Verš 31: Bola to arogancia kňaza? Naštudujte si spolu (na internete alebo z iných zdrojov) čo mohol a nemohol robiť kňaz a aké boli postupy, ak sa dotkol nečistého. Keď ste si to pozreli a chápete kontext – je jeho správanie ospravedlňujúce alebo nie? Kedy sa mi vyhovárame na to, že „teraz nemôžeme“?
- Verš 32: Podobne sa zamyslite nad týmto veršom.
- Samaritán urobil „extra steps“ aby bol tento človek v poriadku. Nielenže mu obviazal rany, nalial mu tam olej a víno, ktoré potreboval a odniesol ho do hostinca. Ešte za neho zaplatil… Môžeme sa zamýšľať nad tým, kedy my sme mohli urobiť „extra step“, ale sme si povedali, že sme už urobili dosť.
Avšak nechceme, aby to ostalo len pri rozprávaní a úvahách. Ježiš jasne hovorí: Choď a rob podobne! Preto na tejto skupinke pôjdete prakticky pomáhať. Po duchovnom úvode choďte do obchodu a nakúpte to, čo si myslíte, že by bolo vhodné pre ľudí bez domova alebo pre ľudí v núdzi (pozri predchádzajúci článok). V obchode nastáva vhodné miesto na rozhovory a úvahy o tom, čo je potrebné, čo napomáha ich zdraviu, či majú priestor, kde jedlo zjesť (napr. nemajú mikrovlnku) a prirodzene potom nastáva úvaha o tom, ako a kde žijú.
Spoločná aktivita: Pomoc ľuďom bez domova
Následne je čas ísť do ulíc alebo do miestnej charity. Pomôcť balíčkami môžete aj napríklad tým, že ich darujete kostolu – ak pomáhajú núdznym. Alebo môžete vytvoriť zbierku trvanlivých potravín, hygienických prostriedkov, spodnej bielizne a topánok.
Na záver tejto skupinky sa rozprávajte o vašej skúsenosti. Aké to bolo pre členov skupinky? Bolo to vystúpenie z komfortnej zóny, alebo niečo, čo vám je srdcu blízke? Urobíte to znova? Ďalšou skúsenosťou môže byť napríklad aktívna účasť v charite alebo zúčastnenie sa na Noci vonku.
Bonus: Noc vonku
Noc vonku je medzinárodné podujatie, ktoré sa každoročne koná vo viac ako 50 krajinách s cieľom zvýšiť povedomie o situácii ľudí bez domova a zlepšiť ich životné podmienky. Hlavným prvkom podujatia je, že účastníci strávia noc vonku, aby si aspoň čiastočne vyskúšali, aké to je nemať strechu nad hlavou.
Počas Noci vonku sa organizujú rôzne aktivity, ako sú prednášky, workshopy, koncerty, verejné čítania, zbierky a iné formy zvyšovania povedomia a pomoci ľuďom bez domova. Cieľom je nielen zvýšiť povedomie verejnosti o tejto problematike, ale aj vyvolať diskusiu a podporiť zmeny v spoločnosti, ktoré by mohli viesť k riešeniu problému bezdomovectva.
Na Slovensku organizuje túto Noc vonku organizácia Vagus v Bratislave. Keďže sme z Košíc (a iných častí východného Slovenska), mohli sme sa zapojiť aspoň „na diaľku“. Pozbierali sme sa partia šiestich „nadšencov“ a aj napriek odhováraniu okolia, sme šli prespať von v stredu 1. decembra 2022. Nabalili sme si niekoľko vrstiev oblečenia, spacáky, karimatky, jedlo a pitie. Ďalším krokom bolo nájsť si miesto – kde vlastne každú noc spia ľudia bez domova? Parky sú zamknuté a niekomu len tak pred dverami prespať nemôžete. Síce sme boli odhodlaní sa ísť vyčapiť niekde na stred trávnika medzi budovami na sídlisku, usúdila som, že by z toho polícia nebola nadšená a tak sme si vybavili „nocľah“ pri našom kostole. Tu však zlyhalo niekoľko vecí, kvôli ktorým naša noc podľa mňa nebola autentická. Na jednej strane sme boli autentickejší ako oficiálne akcie Noci vonku. Oni majú spomínaný program, vyhradené miesto na spanie a ráno ich čakajú pripravené raňajky – áno, ide skôr o symboliku a pobúrenie na rozmýšľanie okolia. My sme však chceli zistiť, aké to je.
Poprvé, boli sme v spomínaných priestoroch kostola, vo dvore, ktorý sa na noc zamykal. Viackrát počas noci som sa zobudila na to, že počujem ktovieaké zvuky z ulice a bála som sa, no stále som do pár sekúnd zaspala naspäť, lebo som vedela, že od týchto zvukov ma ochraňuje brána. Toto bezpečie by som ako pani bez domova nemala. Druhým prvkom bolo, že sme boli partia kamarátov. Pre nás za z toho stala zábavná akcia, ktorú už teraz máme v pláne zopakovať o rok. Zo začiatku sme hrali karty a keď nám už bola veľká zima, zaliezli sme do spacákov a rozprávali sa, kým sme nezaspali. Cítila som sa veľmi bezpečne a príjemne, lebo z každej strany okolo mňa niekto bol a vedela som, že nie som sama. Potretie, mali sme kvalitné oblečenie, spacáky a karimatky. To ľudia na ulici, bohužiaľ, nemajú stále k dispozícii. Ja mám niekedy strelené nápady a rozhodla som, že keď ľudia na ulici nemajú karimatky, nebudem mať ani ja, a tak som spala rovno na betónovej dlažbe, ktorú od môjho tela oddeľovalo niekoľko vrstiev oblečenia a spacák komfort 10 stupňov celzia. Myslím, že si viete predstaviť, že začiatkom decembra v noci bolo pod nulou. Ako jediná som našu výzvu vzdala, keď mi o piatej ráno bodala bolesť od zimy do kostí. Bolo to veľmi nepríjemné a nechcela by som to zažiť znova. A tu sa dostávam k štvrtému bodu, prečo sme nemali úplne autentický „zážitok“. Ráno sme hneď šli do nášho Klubu Hore, dali sme si teplý čaj, porozprávali sme, sa ako sme to prežívali a šli sme domov do teplej vane a postele.
Táto skúsenosť je pre mňa jedno z najbolestivejších uvedomení si v rámci problematiky bezdomovectva. To, že som vedela, že mi treba zvládnuť už len pár hodín a pôjdem domov a nebudem to musieť nikdy znova zažiť. No oni túto možnosť nemajú. To, aká som bola vyčerpaná, neoddýchnutá, dobolená zo spánku na zemi. A stále sa nájdu ľudia, ktorí povedia, že ak by ľudia bez domova chceli, šli by pracovať. Neexistuje, že by som v ten deň zvládla prácu. A to bola jedna noc. Pár hodín vonku za celkom dobrého zimného počasia. Bez dažďa. Bez vetra.
Určite nebolo mojím cieľom vás odradiť od tejto akcie. Myslím, že je to skvelá vec napríklad na skupinku, alebo výzva na mládeži, ako sme to urobili my. Podotýkam, že odporúčam to 18+, aby rodičia mohli spokojne spať. Táto akcia sa dá poňať aj ako pôst. Uvedomiť si, čím všetkým Pán Boh požehnáva naše životy a my to berieme ako samozrejmosť. A modliť sa počas tej noci za ľudí bez domova.
