Hrdinovia viery, prestížne ocenenie pre skupinu ľudí, ktorí svoj život budovali na základe viery v Boha, dokázali obdivuhodné veci a máme sa od nich čo učiť.
Prvý v poradí je Ábel. Čítame o ňom: “Vo viere Ábel priniesol Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, a Boh vydal o jeho daroch svedectvo; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí.” (Židom 11:4).
Čím bola Ábelova obeta lepšia ako Kainova? Tento príbeh je zaznamenaný v Genesis 4:3 – 5: “Po istom čase priniesol Kain obetu Hospodinovi z poľných plodín. Ábel obetoval prvorodené zo svojho stáda s tukom. Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obetu, ale na Kaina a na jeho obetu tak nepohliadol.”
Dal to najvzácnejšie
Pri štúdiu Biblie je dôležité vidieť a rozumieť, čo text hovorí, ale niekedy pomáha vidieť aj to, čo text nehovorí. Text nijak nešpecifikuje Kainove poľné plodiny. Boli to všedné, ničím výnimočné poľné plodiny.
Na druhej strane, o Ábelovej obeti, ovci z jeho stáda, čítame, že je prvorodená a aj s tukom. Ábel priniesol to najlepšie a najvzácnejšie, čo mal. Čokoľvek prvorodené, človek či zviera, malo v židovskej kultúre vždy väčšiu hodnotu. Neskôr to Boh zahrnul aj do Mojžišovho zákona, že všetko prvorodené patrí Jemu (Exodus 13:2). A tuk bol takisto veľmi vzácny. Tiež bolo neskôr zahrnuté v zákone, že tuk z obete patril len Bohu, mal byť spálený a až potom si iné časti mohli vziať kňazi (Levitikus 7:31).
Kain dal Bohu iba z toho všedného, čo mal, nič výnimočné. Ábel ale dal to najlepšie ako obeť Bohu. Preto „Boh vydal o jeho daroch svedectvo“. Boh priaznivo vzhliadol na Ábela a jeho obeť, lebo bola vyjadrením jeho viery. Ábel dal Bohu to najlepšie, čo mal, a prehlasoval, že verí Bohu, že sa o neho postará.
A o to ide! To nás učia všetci hrdinovia viery. Mať vieru, ktorá je dokázaná našimi skutkami. Ábel veril, a „v (tej) viere Ábel priniesol Bohu obetu“.
Toto je ponaučenie od nášho prvého hrdinu viery. Mať vieru v Boha, dôverovať mu, si od nás bude vyžadovať obete.
Čo si mám ale predstaviť pod obetou Bohu?
Niečomu musíš povedať nie
Pavol píše v Rimanom 12:1“Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste odovzdávali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako vašu rozumnú službu Bohu.”
Pavol tu povzbudzuje veriacich v Ríme, aby svojimi životmi rozumne slúžili Bohu a tým mu prinášali príjemnú obetu. Kým žijeme, slúžme! A áno, ak chceme slúžiť, niečoho iného sa budeme musieť vzdať. Z logického hľadiska, ak Bohu alebo službe chceme povedať áno, musíme niečomu inému povedať nie. Všetci máme každý deň obmedzený čas, energiu a zdroje, finančné a iné. Čohokoľvek sa teda vzdávame pre Boha a službu Bohu je naša obeť Jemu.
Ábel dal to najlepšie zo svojho stáda ako obeť Bohu. Čo som ja ochotný obetovať pre Boha? Naša odpoveď by mala byť „všetko“! Čokoľvek si Boh od nás vyžiada, mám sa toho vzdať a odovzdať mu to ako obeť. Ak Boh chce, aby som s ním trávil čas (a On chce), tak obetujem čas pred telkou, aby som bol s Ním. Ak chce, aby som Ho viac spoznával, odložím telefón a budem Ho spoznávať cez Jeho slovo. Ak chce, aby som viedol skupinku, tak sa vzdám večerného tréningu a pôjdem sa tým ľuďom venovať. Ak chce, aby som bol v službe na plný úväzok, tak sa vzdám svojej kariéry a budem mu slúžiť na plný úväzok. Ak chce, aby som riskoval alebo dal svoj život pre Neho, tak sa s úsmevom budem tešiť na skoré stretnutie sa s Ním v nebi.
Príde nám to veľa? Žiada od nás Boh viac než by mal? Je tá obeť príliš veľká?
Boh dal za nás všetko
Boh od nás nežiada nič, čo by on sám nespravil ako prvý. “Napodobňujte teda Boha ako milované deti a žite v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal samého seba za nás ako dar a obetu Bohu príjemnej vône.” (Efežanom 5:1 – 2) Kristus dal svoj život za nás. On obetoval sám seba, aby sme s Otcom mohli mať obnovený vzťah. Prečo by mal od nás, Jeho detí, čakať niečo menej?
Ábel dal to najlepšie zo svojho stáda. Jeho obeť ho ale stála ešte viac. Stála ho jeho život, keď ho Kain zo žiarlivosti zabil. Ale čítame: „ňou (tou obetou) ešte aj ako mŕtvy hovorí” (Židom 11:4). Naša viera a naše skutky nás môžu raz stáť aj náš život. Ale ak by nám aj niekto vzal náš život, sú veci, ktoré nám vziať nemôže. Jedna z nich je naša viera. Keď je dokázaná skutkami, keby sme aj život obetovali, tak aj ako mŕtvi budeme prehlasovať našu vieru v Boha.
Učme sa od Ábela, hrdinu viery, že život, ktorý sa Bohu páči, nás bude stáť obete. Buďme ale pripravení dať Bohu čokoľvek, lebo On už dal všetko pre nás.
