Mojím najobľúbenejším sviatočným jedlom z detstva bola čerstvo upečená šunka, ktorú mala moja babička na stole počas každého sviatku alebo výnimočnej príležitosti. Predstavujem si, že je to to isté, ako má tá vaša rezeň a zemiakový šalát. Chápem, že nie každý to robí rovnako. Na spôsobe, akým vaša babička robí rezeň, je niečo jedinečné – niečo v obale, niečo vo veľkosti nakrájaných zemiakov alebo akú majonézu používa, však? V prvých rokoch zakladania mojej rodiny som si želala pokračovať v tradícii tohto špeciálneho jedla, a tak som zavolala svojej mame, aby mi povedala viac detailov. Spomenula som si na horčicu a korenie, ktoré na ňu natierala pred pečením, na alobal na vrchu, ktorý zabraňoval pripáleniu, a na to, že vždy odrezávala koniec šunky. Práve na túto poslednú časť som potrebovala viac inštrukcií – koľko mám odrezať, je niečo špeciálne, na čo mám myslieť? Keď som sa mamy spýtala na podrobnosti, vybuchla do smiechu a vysvetlila, že babičkina panvica nebola dosť veľká, takže aby sa jej šunka zmestila do panvice, musela z nej odrezať koniec.
Aj takéto môžu byť sviatky. Často poznáme názov sviatku, dátum, kedy je, vieme, že nejdeme do práce alebo do školy, ale vieme prečo? Rozumieme hlbšiemu účelu a histórii toho, prečo máme tento deň voľna? A tu na scénu vstupuje 1. máj. Väčšina ľudí vie (ak nie ste cudzinec žijúci na Slovensku), že 1. máj je medzinárodný deň pracujúcich, vie, že sa nechodí do školy, nepracuje a obchody nie sú otvorené. Vedia však prečo?
Urobila som malý prieskum medzi ľuďmi v mojom okolí (študenti, deti, dospelí, cudzinci atď.) a každému som položila túto otázku. Nikto túto odpoveď nepoznal. Keď som sa však podelila o niekoľko podrobností, ktoré som si vyhľadala, vynorili sa im spomienky. Jednou z nich bola najmä potreba pobozkať dievča pod čerešňou na 1. mája! Čože? Čo to má spoločné so Sviatkom práce?
Možno ste ako ja a keď ste sa o tom učili na hodinách dejepisu, zapamätali ste si to na test, ale v súčasnosti si na tie odpovede neviete spomenúť. Začala som si túto tému študovať a našla som niekoľko veľmi zaujímavých detailov, a áno, aj ten o bozkávaní dievčaťa pod čerešňou.
Čo sa vlastne stalo 1. mája?
Dovoľte mi, aby som sa podelila o to, čo som zistila:
- Encyklopédia Britannica uvádza 1. máj ako “európsky sezónny sviatok”, ktorý oslavuje príchod jari a pravdepodobne pochádza zo starovekých poľnohospodárskych slávností. Práve tu majú korene tradície stavania májov, tancovania, sprievodov a áno, aj bozkávania dievčaťa pod čerešňou, ktoré ešte viac spopularizovala slávna báseň Máj od Karla Hynka Máchu z roku 1836.
- Dňa 1. mája 1886 vyšlo do ulíc amerických miest viac ako 300 000 továrenských robotníkov z Kanady a Spojených štátov, aby požadovali osemhodinový pracovný deň. Centrom protestov bolo Chicago, kde sa po troch dňoch štrajky a demonštrácie skončili krviprelievaním. Pri zrážkach s políciou zomreli takmer dve desiatky ľudí a 50 bolo vážne zranených.
- Udalosť v Chicagu (Haymarket Riot) bola natoľko známa po celom svete, že v júli 1889 prvý kongres II. internacionály v Paríži (medzinárodná federácia socialistických skupín a odborových zväzov) prijal uznesenie o oslave 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich.
- O rok neskôr, 1. mája 1890, sa prvýkrát konali oslavy Sviatku práce v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku a ďalších krajinách. Na Slovensku (ktoré bolo vtedy súčasťou Rakúsko-Uhorska) sa tak spojili dve oslavy do jedného dňa. Okrem toho SME uvádza, že 1. máj sa oslavuje aj ako deň vstupu Slovenska do EÚ.
- Pri svojom výskume som zistila, že Slovensko malo v skutočnosti svoje vlastné povstanie “robotníkov” (vtedy sa nazývali roľníci) o 55 rokov skôr. Roľnícke povstanie na východnom Slovensku vypuklo 25. júla 1831 v obci Kerestúr. Išlo o neorganizované povstanie 40 000 ľudí vo viac ako 150 dedinách a mestečkách. Bola to najväčšia vzbura proti feudálnym bremenám a nespravodlivosti v Uhorsku v 19. storočí, ktorej výsledkom bolo 119 obesených a 1000 uväznených povstalcov. Táto vzbura vyvolala aj širokú reakciu, ktorá nakoniec viedla k zániku feudalizmu. Pri obci Haniska na vrchu Furča južne od Prešova sa skutočne nachádza pamätník venovaný tejto udalosti.
Čo s tým urobíme?
Okrem bozkávania, vidíte ten vzorec? Svet nespravodlivosti a zlých ľudí, ktorí utláčajú chudobných, zraniteľných, pracujúcu triedu, a vzbura týchto utláčaných ľudí, ktorí sa vzoprú a bojujú za spravodlivosť, ktorá sa končí krviprelievaním a utrpením, ale aj úspechom, ktorý tesne nasleduje. Žiaľ, nie je to nepodobné tomu, čo prežívame aj dnes v mnohých častiach sveta.
Nie je našou povinnosťou vedieť, prečo tento deň oslavujeme? Aby sme si pripomenuli tieto skutočnosti a tých, ktorí boli pred nami a umožnili nám, aby sme dnes mali tieto práva, ktoré nám boli dané? Aby sme si uvedomili, že to neprišlo prirodzene a bez ťažkostí, a aby sme sa medzinárodne postavili na stranu tých, ktorí sú dnes zraniteľní, utláčaní a tyranizovaní?
- Aké ďalšie udalosti v našich dejinách sú týmto podobné?
- Čo môžete urobiť dnes, aby ste si pripomenuli túto časť našej histórie? (čo tak výlet k pamätníku v Haniske)
- Čo môžete urobiť, aby ste pomohli ostatným spomenúť si?
- Koho dnes poznáte, kto by sa zaradil do tejto kategórie (utláčaný, zraniteľný)? Akým spôsobom by ste ich mohli povzbudiť?
- Viete si predstaviť, že by ste žili počas niektorého z týchto období, čo by vás v tomto ťažkom období povzbudilo?
