Pred viac ako tristo rokmi Blaise Pascal poznamenal: „Všetko nešťastie ľudí pramení z jedinej skutočnosti, že nedokážu zostať potichu vo svojej vlastnej komnate“ (Pensées/Myšlienky, str. 39). Pascal túto neschopnosť pripisuje našej láske k nekonečnej zábave, ktorá nás rozptyľuje od našich pochybností, starostí a nespokojnosti. A tak je pre väčšinu ľudí „potešenie zo samoty vecou nepochopiteľnou“ (str. 40). No aj keby Pascal preháňal, pointa, ktorú vyslovuje, odráža hodnotu, ktorú Písmo pripisuje tichu.

Izaiáš zaznamenáva jednu z Božích výziev k tichosti: „Lebo takto vraví Pán, Hospodin, Svätý Izraela: V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila“ (Iz 30:15). Boh pozýva svoj ľud k tichu a spája toto ticho so silou, odpočinkom a nájdením nášho domova v ňom. Na druhej strane Izaiáš varuje: „Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato“ (Iz 57:20). Bezbožníci zúria ako oceán v búrke, nedokážu sa upokojiť.

Preto tí, ktorí sa chcú vyhnúť nešťastiu, ktoré opisuje Pascal, a usilovať sa o stabilné uspokojenie, ktoré sľubuje Boh, sa učia praktizovať zvyk tichosti.

Tichá duša, zatvorené ústa

Čo je podľa Boha tichosť? Po prvé, biblická tichosť nie je len nedostatok hluku. Vonkajšie ticho je často súčasťou zvyku mlčať, ale skutočná tichosť ide oveľa hlbšie. Biblická tichosť sa vzťahuje predovšetkým na tiché správanie alebo tiché srdce — pokojné ticho duše — pretože hlučné ústa často znamenajú aj hlučné srdce.

Príslovia preto hovoria, že múdry človek obmedzuje svoje slová a zároveň utišuje svoju dušu (Pr 17:2729:11), pričom jeho vonkajšie mlčanie zodpovedá jeho vnútornému pokoju. Blázon je však hlučný a nepokojný, miluje hluk (Pr 7:119:13). Navyše, keďže sme stvorenia s telom a dušou, to, čo robíme navonok, nás ovplyvňuje vnútorne a naopak. Zvyk tichosti teda zahŕňa pestovanie vnútorného pokoja vytváraním rytmov vonkajšieho ticha.

Po druhé, biblická tichosť nevylučuje potrebu hovoriť. Písmo kladie veľký dôraz na správne načasované slová (Pr 25:11). Je čas byť horlivý. Je čas hovoriť s nadšením a presvedčivosťou. Je čas ohlasovať z vrcholov hôr. Je čas vyhlásiť: „Takto vraví Hospodin!“ A je „čas mlčať“ (Kaz 3:7).

Naša predvolená hlasitosť: nahlas

Potreba ticha nie je v modernej dobe ničím novým. Predvolená hlasitosť človeka bola vždy hlasná. Štyristo rokov pred Ježišom Platón lamentoval, že väčšina ľudí žije „rozptýlenú existenciu“ vedenú v kruhu piesní a zvukov spoločnosti (The Republic/Štát, str. 164). A ešte skôr Dávid vyjadril potrebu ticha slovami: „Veru, upokojil som si dušu, utíšil ju… ako nasýtené dieťa, tak sa cíti vo mne moja duša“ (Ž 131:2).

Rozptýlenie zvnútra i zvonka nie je ničím novým, ale moderná doba ho ešte zosilnila. Žijeme v spoločnosti, ktorá často nenávidí ticho, v ktorej najhlučnejšie srdcia získavajú najväčší priestor. Sme obliehaní najnovšími správami, prenasledovaní zaneprázdnenosťou, utápame sa v hluku, donekonečna nás sprevádzajú zariadenia, ktoré rozptyľujú našu pozornosť. A aj keď je veľká časť obsahu, ktorý konzumujeme, dobrá, stále je na dosah. Príliš často nepoznáme ani vnútorné, ani vonkajšie ticho.

Múdri ľudia však vždy oslavovali ticho. Charles Spurgeon približne pred 150 rokmi povedal: „Ticho, ktoré niektorí ľudia nemôžu zniesť, pretože odhaľuje ich vnútornú chudobu, je pre múdrych ako cédrový palác, pretože po jeho posvätných nádvoriach sa Kráľ vo svojej kráse rád prechádza“ (Lectures to My Students/Prednášky pre mojich študentov, str. 64). Kráľ skutočne posvätil tieto siene. Kráľ Ježiš počas svojho pobytu na zemi vytvoril rytmus ticha. Bolo jeho zvykom vytvoriť si priestor, aby mohol byť sám so svojím Otcom (L 22:39).

Ako budeme počuť spev vtákov, tú symfóniu Otcovej starostlivosti o stvorenie, ak nikdy nebudeme ticho? Ako môžeme venovať pozornosť tichému Božiemu hlasu, ktorý nám šepká múdrosť vo svojom slove, ak naše srdcia nikdy neprestávajú reptať? Veľmi potrebujeme ticho.

[point-blog-link title=“Tento článok je od našich priateľov z chcemviac.com“ button-text=“Pokračuj v čítaní“ url=“https://chcemviac.com/clanky/ste-vobec-niekedy-ticho/“]