Začnem jednoduchou premisou. V živote kresťana by mala byť rovnováha medzi poznaním a zjavením Pána Boha. A tu by som mohla tento článok aj ukončiť. Ale predsa len vysvetlím, čo tým myslím a nevyhnem sa generalizovaniu, prepáčte.
Existujú cirkvi a v nich aj kopec jednotlivcov, ktorých celá skúsenosť s Pánom Bohom stojí na poznaní Písma a jeho autorite. A to je ozaj skvelé, pretože Biblia obsahuje Božie Slovo, ktoré nám bolo dané na to, aby sme Pána Boha spoznali. Čiže všetko sedí. A potom existuje iná skupina cirkví a jednotlivcov, ktorá stavia svoju vieru na zjavení Pána Boha – na osobných skúsenostiach a zážitkoch, často emotívnych, kedy k nim Pán Boh priamo prehovoril, dal im obraz, prorocky niečo povedal a dal inštrukcie.
Myslím, že je bezpečné povedať, že každý z nás má preferenciu. Buď stojíme na Písme a dokonca až odmietame akýkoľvek iný spôsob, akým môže Hospodin prehovoriť alebo preferujeme iné spôsoby a Biblia je len doplnkový tovar.
Obe strany, najmä ak ignorujú tú druhú, majú potenciál sa ochudobniť alebo dokonca zablúdiť. Je odvážne takto isto to tvrdiť, ale dosť si za tým stojím, keď poviem, že nejde o buď – alebo situáciu, ale o krásu jedného a druhého v symbióze.
Pán Boh prehovára v Písme, dokonca aj v dogmách a apologetike. Ale je aj osobným Pánom, ktorý k nám hovorí cez Božieho Ducha v iných ľuďoch, v našich myšlienkach, v obrazoch. Cez piesne, cez umenie, cez prírodu. Je praktický, je Tým, ktorý pozná naše srdce aj jazyky lásky. Je konkrétny.
Raz som bola na prednáške Johna Eldridga. Vtedy raz, keď bol na Slovensku a všetci si ho išli vypočuť do Tatier. Musím priznať, že som tam išla trošičku hejtersky prednastavená, pretože som mala pocit, že všetci divokí v srdci a očarujúce sú predsa len ešte väčšie generalizácie ako tento môj skromný článok.
No úprimne, veľmi milo ma prekvapil. Celý čas bol nesmierne kristocentrický, praktický a inšpirujúco vyzývajúci. Hovoril o tom, že si myslí, že je duchovným darom ľahko počuť a rozoznávať Boží hlas a tento dar nemusí každý dostať rovným dielom. Niekto možno tento dar má a ani o tom nevie, že je to niečo výnimočné a iný sa za to modlí a prosí a má pocit, že nikdy nepočul Pána Boha, že by k nemu prehovoril a povedal niečo špecifické alebo prejavil lásku. John sám seba identifikoval ako človeka z prvej skupiny. A ja som s ním v duchu súhlasila. Aj pre mňa to tak bolo.
Keď som študovala Slovo, ožívalo mi pred očami, pre seba aj pre iných. Keď som sa modlila, počula som odpovede na svoje otázky. Mala som pocit, že je jasné, čo mám spraviť ďalej. Mnohokrát to boli veci, ktoré som počuť nechcela. Viedlo ma to k pokániu, k uznaniu chyby, ku zraniteľnosti, k odpusteniu. Neodporovalo to Písmu. Povzbudením pre druhú skupinu ľudí bolo prosiť o ten dar. Nech nám ho Pán Boh dá. Učiť sa ho používať. Pýtať sa najprv na otázky, na ktoré z Božieho Slova poznáme odpoveď. No, ale nechcela som tu prepisovať celú Eldridgovu prednášku.
Ale čo som povedať chcela, bolo, že potom som na inej konferencii počula extrémny druhý názor. Že Duch Svätý hovorí len cez Bibliu a všetko ostatné sú kacírske myšlienky. Veľmi ma to prekvapilo a zranilo. Pretože som vedela, naozaj vedela, že to nie je pravda. Že Boží Duch si cestu vždy nájde. Ale byť v Písme je nesmierne dôležité. Už len pre kontrolu toho, či to, čo počujeme, je naozaj Boží hlas.
Ako to máš ty?
Vedieš svojích mládežníkov k poznaniu aj k zjaveniu Krista?
Čo je pre teba prirodzenejšie?
Bojuješ o rovnováhu?
Fotografia: Priscilla Du Preez/Unsplash
