Aká je vlastne história Sv. Valentína? Je jeho pôvod skutočný, alebo je to len rozprávka? Bol naozaj jedným zo svätých v ranej kresťanskej cirkvi? Nemá táto oslava v skutočnosti základ v pohanskom sviatku Luprekálií? A ak áno, mal/a by som ho v dnešnej dobe oslavovať či propagovať medzi našimi mládežníkmi?

Možno ťa prekvapí, že sv. Valentín bol skutočnou historickou postavou, avšak spôsob, akým sa Valentín oslavuje dnes, je jeho počiatkom na míle vzdialený.

Čo je pravda?

Keď som začala skúmať túto tému, zistila som, že to nie je len o jednoduchom zhromaždení informácií. Vlastne to vyzeralo tak, že každá stránka, na ktorej som sa ocitla, rozpráva nový, celkom odlišný príbeh. Aj ja som sa teda začala pýtať: “Čo je pravda?” Ako vie človek vôbec zistiť pravdu?

Pustila som sa teda do objavovania “dôveryhodných” dokumentov mimo základného googlenia, ktoré by tieto otázky zodpovedali. V priebehu nasledujúcich týždňov, ako som objavovala ďalšie a ďalšie informácie (dokonca som na túto tému čítala dizertačné práce – áno, naozaj také existujú), sa z toho stalo akési hľadanie “skutočného pôvodu”. Hoci nie je vyčerpávajúca a v žiadnom prípade nie je citovaná tak, ako by bola formálna práca, verím, že som dospela ku konkrétnym záverom, o ktoré sa chcem s vami podeliť:

Kto bol sv. Valentín?

  • Svätý Valentín bol naozaj reálna osoba (osoby). Z 11 doložených svätých Valentínov sa v starovekých prameňoch uvádzajú konkrétne traja, ktorí sa viažu k dátumu 14. február.
  • Príbehy týkajúce sa týchto 3 osôb sa líšia. Niektoré verzie príbehu hovoria o rímskom kňazovi, ktorý evanjelizoval nejakú rodinu a potom uzdravil dcéru zo slepoty. Iné rozprávajú o biskupovi z Terni, ktorý tajne sobášil kresťanov. A o ďalšom z Afriky, o ktorom sa vie len veľmi málo. Podrobnosti týchto príbehov sa však nedajú historicky overiť.
  • Dvaja z týchto svätých Valentínov (Rím a Terni) boli popravení (sťatí) 14. februára počas vlády rímskeho cisára Claudia Gothica v roku 270 n. l. (v tom čase bolo prenasledovanie kresťanov bežné). Niektorí bádatelia sa domnievajú, že je možné, že títo dvaja sú v skutočnosti jedna osoba.
  • 14. február vznikol ako náboženský sviatok pri príležitosti popravy svätého Valentína, ale neexistuje žiadny dôkaz, že by nejako súvisel s láskou alebo romantikou.
  • 15. februára sa slávili Luperkálie, pohanský sviatok (spojený s plodnosťou) – až kým ho pápež Gelasius I. v roku 496 nepostavil mimo zákon. Aj keď mnohí tvrdia, že ho nahradil sviatkom sv. Valentína, neexistuje o tom dôkaz.
  • V roku 1382, teda viac ako tisíc rokov po mučeníkovej smrti, sa prvýkrát stretávame so spojením svätého Valentína s láskou, keď autor Geoffrey Chaucer v niekoľkých svojich básňach vrátane “Parlamentu zástupov” odkazuje na tohto svätca pri párení vtákov. Čoskoro začala naturalisticky ladená európska šľachta posielať zaľúbené listy v období párenia vtákov.
  • Mnohí autori vrátane Shakespeara ho nasledovali a prinášali príležitosti na oslavu lásky a jari. Niektorí z nich, ako napríklad Chaucer, oslavovali “svätého patróna lásky” (svätého Valentína) a spojili jeho deň s obdobím jari a párenia vtáctva. Postupom času začali ďalší spisovatelia odkazovať konkrétne na spojenie ľudí, čím sa vytvorila literárna tradícia, ktorá spojila výraz “valentín” s výrazom “zaľúbený”, a tým založila modernú tradíciu, ktorú poznáme pod názvom Valentín. Preto sa bádatelia zhodujú, že to bol práve Chaucer, kto pretvoril svätého Valentína, urobil z neho patróna lásky a jeho deň oslavou zaľúbených.
  • V priebehu nasledujúcich storočí sa tento sviatok vyvíjal a v 18. storočí sa v Anglicku na Valentína udomácnilo obdarovávanie a posielanie ručne vyrobených pohľadníc. Čoskoro nasledoval zrod jeho komercionalizácie, vrátane pohľadníc, čokolády, kvetov, darčekov atď., ktorá pokračuje v celom modernom svete dodnes.
  • V roku 1969 Rímskokatolícka cirkev vyradila svätého Valentína zo všeobecného rímskeho kalendára, pretože sa o ňom vie veľmi málo. Cirkev ho však stále uznáva za svätého mučeníka. Deň 14. február bol nahradený dňom Cyrila a Metoda.
  • V luteránskom liturgickom kalendári sa svätý Valentín pripomína 14. februára. Anglikánska cirkev ho mala vo svojich predreformačných kalendároch a obnovila jeho zmienku o biskupovi a mučeníkovi vo svojej liturgickej knihe (Book of Common Prayer) z rokov 1661 – 1962. Väčšina zborov anglikánskeho spoločenstva jeho sviatok oslavuje.

Čo to znamená pre mňa dnes?

Čo teda so všetkými týmito informáciami? Čo to znamená pre mňa dnes? Mal/a by som podporovať a dodržiavať tento sviatok, ktorý je výtvorom človeka (aspoň tak, ako sa oslavuje dnes)? Na túto otázku sa názory rôznia podobne ako na minulosť tohto svätca.

Pre niektorých je to kresťanský sviatok – sviatok, ktorý pripomína obeť svätého Valentína, zatiaľ čo iní sa naň pozerajú svetskejšou optikou – berú do úvahy zmes pohanských obrazov a posolstiev, ktoré sú s ním spojené a z ktorých mnohé nie sú paralelné s kresťanskými hodnotami. Hoci výskumy dokazujú, že 14. február, deň svätého Valentína, NIE JE historicky spojený s pohanským sviatkom Luperkálií, je to sviatok, ktorý bol v priebehu rokov nepochybne silne ovplyvnený sekularizmom (podobne ako iné sviatky, napríklad Veľká noc či Vianoce).

Láska sa prejavuje tým, ako žijeme a ako sa k sebe správame každý deň, po celý rok, nielen 14. februára. Vedeli ste, že slovo “láska” sa v Starom a Novom zákone vyskytuje 784-krát? Je to zjavne dôležitá téma.  Boh nám to dokonca prikazuje: “To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja. Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“(Jn 15:12-13)

Téma lásky sa objavuje od prvej knihy Biblie až po jej úplný koniec. Je to téma nášho života a prejav Krista v nás. Je to spôsob, akým prejavujeme svoju lásku Bohu a spôsob, akým ukazujeme Krista druhým.

Nápady, zo starších článkov, ktoré ťa v tom môžu inšpirovať, nájdeš tu: